Športovo rekreačny areál.

Vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády (jeseň 2016)  zmienila aj o podpore cestovného ruchu.  Na cestovný ruch je potrebné pozerať komplexne a nie iba na jeho jeden segment. Cestovný ruch je dôležitou súčasťou nášho hospodárstva. V roku 2015 mal prínos do HDP takmer 2 miliardy €,  čo predstavovalo 2,7% HDP. Preto potrebuje podporu, hlavne v tých oblastiach, kde nedokážu pôsobiť podnikateľské subjekty. Týka sa to  infraštruktúry, budovania nových a údržby existujúcich cyklociest a cyklochodníkov, turistických chodníkov,bežeckých stôp a zariadení, ktoré samotné neprinášajú zisk, ale turisti a návštevníci ich využívajú.Toto všetko samozrejme popri budovaní zariadení ktoré prinášajú zisk, napr. lyžiarskych stredísk či kúpalísk.

„Cestovný ruch je dôležitou súčasťou príjmov Slovenska, zabezpečuje pracovné miesta pre tisícky ľudí, po kríze sa pozviechal a začalo sa mu dariť.Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré sú aktuálne k dispozícii na obdobie prvých 10 mesiacov roku 2016 možno konštatovať, že vývoj cestovného ruchu na Slovensku v tomto roku je veľmi priaznivý. Celkový počet návštevníkov, ktorí strávili na Slovensku aspoň jednu noc medziročne vzrástol o 18,4 %. Dosiahol úroveň 3,9 mil. Dynamickejšie sa vyvíjal počet zahraničných návštevníkov, ktorý medziročne stúpol o 18,9. Cudzincov prišlo na Slovensko takmer o 1,6 mil. viac. Domáci návštevníci zaznamenali nárast o 18 % v porovnaní s porovnateľným obdobím s predchádzajúceho roku 2015, pričom v sledovanom období sa rozhodlo stráviť dovolenku v domovskej krajine viac ako 2,3 mil. Slovákov. Podobne pozitívne sa vyvíjala počet prenocovaní návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach, ktorý zaznamenali rovnaký medziročný prírastok na úrovni 16,6 % v prípade zahraničných a domácich návštevníkov. Hoci celkové výsledky za cestovný ruch v roku 2016 nie sú ešte k dispozícii, ale podľa údajov za mesiace január až september 2016 sa dá predpokladať, že máme za sebou veľmi úspešný rok pre cestovný rok. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bude aj naďalej cielene podporovať prostredníctvom dotácií rozvoj destinačného manažmentu cez oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Tieto vytvárajú podmienky pre spoluprácu podnikateľov v regiónoch a zároveň vytvárajú projekty, ktoré lákajú návštevníkov do danej lokality. Vytváraním zaujímavých aktivít a doplnkových programov podporujeme život v regiónoch a pritiahneme do nich návštevníkov s rôznymi preferenciami. Okrem toho, že sa bude ďalej pracovať na slovenskom systéme kvality služieb v cestovnom ruchu, o ktorý prejavili záujem všetky typy subjektov, pre ktoré je certifikácia v rámci systému určená. „

Dôležité je udržať a zvyšovať uvedené čísla.So zvyšujúcou sa životnou úrovňou Slovákov si dopraje dovolenku čoraz viac ľudí, ale aj čoraz viac ľudí má vyššie nároky,čo je logické.Hovoríme o zvyšujúcich číslach návštevnosti, ale nie je to tak všade.Záujem turistov je priamo úmerný atraktívnosti a rozmanitosti možností turistického vyžitia v blízkosti ubytovacieho zariadenia (lyžovanie,kúpanie,cyklo trasy atď.) a v regióne (kultúrne pamiatky,jaskyne atď.)Tam kde nebudujú nič nové čo by turistovi ponúkli, tam oproti iným rokom návštevnosť klesá a treba počítať s tým že aj naďalej klesať bude.Na jednej strane je to zlá správa, ale na druhej ako sa hovorí "všetko zlé je na voľačo dobré" .Pokles návštevnosti a neschopnosť poskytnúť návštevníkom to čo dopytujú, rozumných nakopne ,hlúpych zruinuje.Koniec-koncov cestovný ruch a turizmus je "biznis" , v biznise napreduje a je úspešný len ten, kdo má čo ponúknuť.

Správa z CZ: Zájem Čechů o Slovensko je velky, mnozí se ptají, "proč se rozvíjí a budují pouze stejné a jenom známé lokality, zejména Vysoké a Nízke Tatry,Kysuce nebo Liptov, když cele Slovensko má velmi dobré přírodní podmínky i geografické postavení pro rozvoj cestovního ruchu?

Zamyslenie:

Čo vie turistovi ponúknuť Chvojnica?

-peknú prírodu

-pár značených turistických chodníkov z možnosťou výstupu na najvyšší vrch pohoria Magura bez možnosti kruhového výhľadu,kedže je vrchol zarastený vysokými stromami.

-kopu iných chodníkov a cestičiek vhodných na pešiu ako cyklo turistiku a ktoré sú síce všetky poprepájané čo dava možnosti viacerých prechádzok a túr,lenže sa na ne "neznalý prostredia" neodváži lebo nevie kam ho to zavedie.

-v zimnom období pár upravovaných bežeckých stôp, ktoré sú vhodné na jedno-dvoj hodinové zabežkovanie,ale neprilákajú bežkára ktorý by mal záujem aj prenocovať.

- reštauráciu v Hoteli Magura ktorá si v očiach ľudí oproti predošlým rokom výrazne polepšila kvalitou jedla a najmä stálou dostupnosťou čapovaného piva.Tiež treba spomenúť k hosťom vždy milého a ochotného pána vedúceho , ktorý nemal problém ani dohodnúť  z hosťom na presný deň a čas nachystať obed.

-vie niekdo že sú v horách nad Chvojnicou "partizánske bunkre"?,vie niekdo že sú v horách nad Chvojnicou bývalé zlaté bane?,vie niekdo že napr. z hrebeňa Magury ale aj kopu iných miest vidieť okrem malej Veľkej Fatry aj vrcholy Západných Tatier?, vie niekdo aké pohoria a aké kopce  v okolí vidno počas túr? Vie niekdo čo sú a kde sú kamenné moria, ktoré sú trvalým svedectvom ťažby zlata v minulosti, kde je vidno aj staré ryžoviská a prívody na mlyn ktorým sa drvilo kamenie?Ak nie je turista výnimočne geograficky znalý tak nevie nič, lebo to nemá odkial vedieť.Podrobná mapa, mobilná aplikácia,informačná tabula ...nie je nikde nič také. Ak sa turista spolieha, že sa tu priamo na mieste niečo takéto dozvie,tak nech sa radšej nespolieha.

Čo nevie turistovi ponúknuť Chvojnica, na čo sa potencionálny navštevníci pýtajú a prečo nakoniec idú radšej inde?......škoda písať.